Po celém světě ve skalách,
lomech a všude tam, kde lidé dolují a kopou, se našly záhadné předměty,
které tam, podle našich zakořeněných představ o vzniku prvního člověka
na Zemi, nemají být.
Už v 16. století objevili Španělé ve stříbrných dolech v Peru 18 cm dlouhý "klín", celkem zarostlý v rudě a viditelně železný nebo ocelový, navzdory tomu, že přítomnost železa ve stříbrných rudách je značně nepravděpodobná.
Ve skotských uhelných žilách byly taktéž
nalezeny kovové předměty, jejichž přírodní původ si nedokážeme na
úrovni dnešních znalostí představit. Jak se mohly tyto a jiné předměty, o
kterých bude ještě řeč, dostat do geologických vrstev, které jsou podle
našich představ vyhrazeny jen pozůstatkům dinosaurů a jiných pravěkých
tvorů, a v žádném případě rozhodně nikoli lidským? Na tuto otázku
existují celkem čtyři odpovědi a je jen na samotném člověku, která ho
nejvíc uspokojí:
První odpověď dává oficiální věda - všechny nálezy jsou podvrhy a nebo omyly.
Druhou odpověď zastává značná část
záhadologů a badatelů, kteří se zabývají pradávnými civilizacemi - tyto
nálezy potvrzují existenci národu, který existoval už dávno před námi a
smetla ho z povrchu zemského nějaká katastrofa.
Třetí odpověď je nejpopulárnější, o což
se zasloužil Erich von Daniken - jde o památky po mimozemšťanech, kteří
velmi dávno navštívili naši Zemi.
Čtvrtá odpověď se zdá být nejšílenější,
ale svým způsobem celkem logická - nalezené artefakty jsou památkami na
cestovatele časem.
Tyto předměty májí bohužel většinou
podobný osud. Putují od jedné osoby k druhé, z muzea do muzea, až
nakonec záhadně zmizí. Často po nich nezůstane ani fotografie, obrázek
nebo odborná zpráva...
Osobní svědectví
Před několika lety jsem slyšel o lidských stopách nalezených vedle
dinosauřích. O nálezech informoval tisk i televize. Moc jsem o tom tehdy
nepřemýšlel, ale později, když jsem začal více číst o evoluci, vzpomněl
jsem si na nález. V lednu 1995 jsem kvůli tomu schválně jel do Glen
Rose, abych o otiscích zjistil co jsem mohl. Shledal jsem, že vykopávky
se tam provádějí každé léto jen asi po dva týdny, protože jinak je řeka
Palluxy moc vysoko. Také majitel pozemku povoluje kopání jen po omezenou
dobu. Na břehu řeky jsem našel velké otisky jasně levé nohy dinosaura.
Je jich mnoho, hlubokých 6-10 palců, 2-3 stopy širokých, jsou tříprsté.
Ve zdejším muzeu jsem rozhovorem zjistil, že lidské stopy zde byly
nacházeny již nejméně od roku 1910. Muzeum začalo s výzkumy až od r.
1982. Od té doby bylo nalezeno 57 lidských stop, a minimálně jedna o kus
dál. Je zde vystaven kus skály, vyzdvižený ze dna řeky, ve kterém je
jeden z nejlepších nálezů.
Přesto, že několik důvěryhodných vědců potvrdilo
pravost nálezů, evolucionisté vydávají lidské stopy za rytiny indiánů,
stopy zraněného delfína, nebo přímo za podvrh. Jeden muž se je dokonce
snažil kladivem znehodnotit. Bylo mi jasné, že se stopami lidí vedle
stop dinosaurů se hroutí celá evoluční teorie.
( CELÉ VIZ.ODKAZ)
Top 10: Najväčšie archeologické objavy roku 2008
25decembra 2008 | Spektrum
Stratené
mestá, neuveriteľné pyramídy či staroveké pohrebiská plné tajomstiev,
to všetko sú miesta kam sa každý archeológ rád pozrie. Aj tento rok nám
priniesol niekoľko skutočne dych vyrážajúcich archeologických objavov. A
jedná sa o skutočné poklady!
Na chvoste top desiatky je štúdia opierajúca sa o nálezy týkajúce sa inkskej civilizácie. Inkovia mali mimoriadne rozvinuté lekárstvo, konkrétne chirurgiu. Vtedajší lekári dokázali podľa nálezov operovať vážne zranenia lebky, a to s úspechom, tvrdí jedna zo štúdií.
Sen o tom, že raz objaví stratenú civilizáciu, či aspoň mesto, mal zrejme každý mladý archeológ. Nemusí však ísť len o snívanie. Podľa expertov sa čosi podobné udialo tohto roku v Peru. Objav ruín naznačuje, že by sa mohlo jednať o „stratené mesto" Paititi.
Zaujímavými objavmi sa však nemusia chváliť len vzdialené a exotické krajiny. Na jar začal prepisovať starovekú históriu objav v Grécku týkajúci sa Alexandra Veľkého a jeho otca. Experti našli hrobku plnú pokladov, ktoré zrejme podľa datovania skutočne patrili týmto slávnym mužom.
Naspäť do Egypta. Ak sa vám objavy pyramíd a kráľovských hrobiek nezdajú dosť napínavé, objav hrobu „bojovníka" ako ho nazvali archeológovia prekvapil dobre zachovanými šípmi a rakvou s telom muža, ktorý patril medzi nájomných bojovníkov niektorého z egyptských kráľov.
V top trojke naj archeologických nálezov roka stojí zistenie týkajúce sa mayskej civilizácie. Za jej zničením nestojí nič iné ako klíma. Podľa jedného zo satelitných programov skúmajúcich oblasť vyplýva, že Mayovia natoľko preťažili životné prostredie v ktorom žili, že tak spôsobili zánik svojej civilizácie.
Druhé miesto si zaslúži odhalenie, ktoré by konečne mohlo poskytnúť odpoveď na otázku ako Egypťania vlastne presúvali 2,5 tonové bloky pri stavbách pyramíd. V prípade slávnej „veľkej pyramídy" by odpoveď na tento horúci problém mala poskytnúť tzv. tajná miestnosť. Podľa jednej z teórií práve pomocou tohto vnútorného tunela stavali pyramídu smerom z vnútra von a nie pomocou externých rámp.
Autor: Seth
http://magazin.atlas.sk/print.xml?get[article]=686261
Kameň s mapou svetaV
ekvádorskej provincii Cotopaxi sa rozprestiera mesto La Mana, v ktorej
stojí starý posvätný kameň patriaci ekvádorskému roľníkovi a dnes už
bádateľovi Germanovi Villamarovi. Kameň je vysoký asi 60, široký 40 a
hrubý asi 30 centimetrov. Zvláštny je hlavne tým, že je na ňom vyrytá
mapa sveta od južného obratníka Kozorožca k severnému obratníku Raka.
Okrem známych kontinentov, ktoré sú do kameňa vyryté ako Amerika, Afrika a Ázia sú na kameni zobrazené aj obrysy neznámych, možno zaniknutých svetadielov. A práve o týchto ostrovoch si mnohí odborníci myslia, že by mohli byť zobrazením Atlantídy v Atlantickom oceáne, a krajiny Mu v Tichom oceáne. Prvýkrát sa o tomto kameni zmienili rakúski spisovatelia a lovci záhad Klaus Dona a Reinhard Habeck v knihe Zakázaná archeológia.
Obaja spisovatelia síce hovoria, že pôvod kameňa a jeho autor je nejasný, avšak veľmi pravdepodobne kameň zobrazuje zaniknuté kontinenty. Celá mapa je vyhotovená tak, akoby ju jej autor videl z veľkej výšky. Miestni obyvatelia tomuto kameňu pripisujú magickú moc, keďže podľa Villamara sú ryhy na kameni veľmi staré.
Niektorí odborníci si však myslia, že sa jedná o podvrh. S tým však nesúhlasia Klaus Dona a Reinhard Habeck, ktorí si na kameni všimli ešte ďalších značiek a čiar. A práve tieto značky majú naznačovať existenciu spojenia medzi Babylonom a Ekvádorom. Otázne však je, či mohli starovekí Sumeri pred tisícročiami doplávať až do Južnej Ameriky.
Niektoré dôkazy svedčia o tom, že mohli, keďže sa na mnohých miestach Ekvádora našli valčekové pečatidlá, ktoré mali používať starí Sumeri k náboženským a štátnym účelom. Navyše nórsky bádateľ Thor Heyedahl svojimi plavbami cez Tichý a Atlantický oceán potvrdil, že námorné kontakty starovekých Afričanov alebo Ázijcov s Amerikou boli možné. Môže teda ekvádorský kameň z La Many prinášať svedectvo o existencii bájneho ostrova Atlantída?
Odkiaľ pochádzajú ďalšie mapy?O
existencii iného zaniknutého kontinentu svedčí aj mapa talianskeho
námorníka a kartografa Andrea Bianca z 15. storočia, ktorý do
Atlantického oceánu zakreslil záhadný kontinent Antillia. A práve poloha
Antillie čiastočne pripomína polohu záhadného kontinentu na
ekvádorskom kameni. Mohla byť teda Antillia pozostatkom zaniknutej
Atlantídy?
Záhadná je taktiež mapa tureckého admirála a kartografa Piriho Reisa, ktorý dokázal na námorných a zemepisných mapách zapracovať staré geografické informácie. Mapa Piriho Reisa pochádza z roku 1513, a na okraji mapy bola objavená poznámka, ž ide o prepis ešte omnoho staršej mapy.
A čo bolo na mape Piriho Reisa také zvláštne? Veľmi presne je na nej zakreslená Južná Amerika, kde je zachytené aj pohorie Andy, o tom ale ešte nemohol nič vedieť. Nechýba ani Antarktída, kde Piri Reis zakreslil presné obrysy jednotlivých zálivov pod ľadom. Tieto údaje však boli známe až v 20. storočí! Bolo zistené, že mnohé údaje na mape zodpovedajú skutočnosti, ale s posunom, akoby boli snímané z veľkej výšky.
Mapy Ptolemaia z Alexandrie (87 až 150 pred Kristom) zobrazujú časť Grónska a Škandinávie pokryté vrstvou ľadu. Tieto ľadovce sa však roztopili už pred 10 tisíc rokmi.
A s ďalšími starovekými mapami by sme takto mohli pokračovať. Odkiaľ pochádzajú znalosti tých, ktoré mapy urobili ešte pred týmito kartografmi, ktorí ich len prekreslili?
Väčšia časť starých máp, ako zistili odborníci, sa dala zhotoviť len zo vzduchu, kto ich teda pred niekoľkými storočiami urobil, keď človek ešte lietať nemohol? Odpovede nepoznáme, a preto sú niektoré tieto artefakty ako zvyčajne zaradené medzi podvrhy, a hovorí sa o nich len v zakázanej archeológii, keďže by nijako nezapadali do zaužívanej histórie nášho sveta. Prečo? Bojí sa niekto pravdy?
Autor: Recber
FAKTY X: Záhadné mapy, ktoré by nemali existovať
9.8.2012 | Spektrum
Mnohí
ste už možno počuli o bájnom ostrove Atlantída, či legendárnej krajine
Mu, o ktorých sa popísalo množstvo príbehov a „zaručených“ faktov.
Dôkazy o ich existencii až donedávna chýbali. Je však celkom možné, že
na jednom ekvádorskom kameni sa dôkaz o Atlantíde v skutočnosti
nachádza.
Okrem známych kontinentov, ktoré sú do kameňa vyryté ako Amerika, Afrika a Ázia sú na kameni zobrazené aj obrysy neznámych, možno zaniknutých svetadielov. A práve o týchto ostrovoch si mnohí odborníci myslia, že by mohli byť zobrazením Atlantídy v Atlantickom oceáne, a krajiny Mu v Tichom oceáne. Prvýkrát sa o tomto kameni zmienili rakúski spisovatelia a lovci záhad Klaus Dona a Reinhard Habeck v knihe Zakázaná archeológia.
Obaja spisovatelia síce hovoria, že pôvod kameňa a jeho autor je nejasný, avšak veľmi pravdepodobne kameň zobrazuje zaniknuté kontinenty. Celá mapa je vyhotovená tak, akoby ju jej autor videl z veľkej výšky. Miestni obyvatelia tomuto kameňu pripisujú magickú moc, keďže podľa Villamara sú ryhy na kameni veľmi staré.
Niektorí odborníci si však myslia, že sa jedná o podvrh. S tým však nesúhlasia Klaus Dona a Reinhard Habeck, ktorí si na kameni všimli ešte ďalších značiek a čiar. A práve tieto značky majú naznačovať existenciu spojenia medzi Babylonom a Ekvádorom. Otázne však je, či mohli starovekí Sumeri pred tisícročiami doplávať až do Južnej Ameriky.
Niektoré dôkazy svedčia o tom, že mohli, keďže sa na mnohých miestach Ekvádora našli valčekové pečatidlá, ktoré mali používať starí Sumeri k náboženským a štátnym účelom. Navyše nórsky bádateľ Thor Heyedahl svojimi plavbami cez Tichý a Atlantický oceán potvrdil, že námorné kontakty starovekých Afričanov alebo Ázijcov s Amerikou boli možné. Môže teda ekvádorský kameň z La Many prinášať svedectvo o existencii bájneho ostrova Atlantída?
Záhadná je taktiež mapa tureckého admirála a kartografa Piriho Reisa, ktorý dokázal na námorných a zemepisných mapách zapracovať staré geografické informácie. Mapa Piriho Reisa pochádza z roku 1513, a na okraji mapy bola objavená poznámka, ž ide o prepis ešte omnoho staršej mapy.
A čo bolo na mape Piriho Reisa také zvláštne? Veľmi presne je na nej zakreslená Južná Amerika, kde je zachytené aj pohorie Andy, o tom ale ešte nemohol nič vedieť. Nechýba ani Antarktída, kde Piri Reis zakreslil presné obrysy jednotlivých zálivov pod ľadom. Tieto údaje však boli známe až v 20. storočí! Bolo zistené, že mnohé údaje na mape zodpovedajú skutočnosti, ale s posunom, akoby boli snímané z veľkej výšky.
Mapy Ptolemaia z Alexandrie (87 až 150 pred Kristom) zobrazujú časť Grónska a Škandinávie pokryté vrstvou ľadu. Tieto ľadovce sa však roztopili už pred 10 tisíc rokmi.
A s ďalšími starovekými mapami by sme takto mohli pokračovať. Odkiaľ pochádzajú znalosti tých, ktoré mapy urobili ešte pred týmito kartografmi, ktorí ich len prekreslili?
Väčšia časť starých máp, ako zistili odborníci, sa dala zhotoviť len zo vzduchu, kto ich teda pred niekoľkými storočiami urobil, keď človek ešte lietať nemohol? Odpovede nepoznáme, a preto sú niektoré tieto artefakty ako zvyčajne zaradené medzi podvrhy, a hovorí sa o nich len v zakázanej archeológii, keďže by nijako nezapadali do zaužívanej histórie nášho sveta. Prečo? Bojí sa niekto pravdy?
Autor: Recber
Žádné komentáře:
Okomentovat